V posledných dekádach sa svet zameriava na jedno z najvýznamnejších ekologických problémov našej doby - zmenu klímy. Tento fenomén, známy tiež ako globálne otepľovanie, začal na začiatku 20. storočia a prejavuje sa pokračujúcim rastom priemernej teploty našej planéty. Vedci sú vo všeobecnosti zhodní v tom, že za tieto zmeny môže predovšetkým človek a jeho aktivity, ktoré sa označujú ako antropogénna, alebo človekom podmienená zmena klímy. Klíma má priamy vplyv na celkový chod života na Zemi a zároveň je ňou ovplyvňovaná. Vzájomná interakcia medzi klímou a životom na Zemi sa vyvíjala po stáročia, ale v poslednej dobe došlo k narušeniu tejto krehkej rovnováhy. Nárast CO2 a iných skleníkových plynov v atmosfére, ktorý je dôsledkom ľudskej činnosti, má za následok zhoršenie životného prostredia a klímy, čo má priamy dopad na fungovanie ekosystémov a socio-ekonomickú sféru človeka. Jedným z najvýraznejších príkladov, ako zmena klímy ovplyvňuje ekológiu krajiny, sú lesné ekosystémy. Lesy sú základným stabilizačným prvkom v krajine, ale zároveň sú veľmi zraniteľné voči zmenám. Súčasný stav lesov je výsledkom relatívne stabilného postglaciálneho vývoja, ale 20. storočie prinieslo nové výzvy v podobe znečisťovania ovzdušia a zrážok, čo spolu so zmenami klímy ohrozuje existenciu týchto ekosystémov. Tieto zmeny klímy majú za následok zmenu ekologických podmienok, ktoré ovplyvňujú druhovú diverzitu, ekologickú stabilitu, biogeochemické cykly a ekofyziologické procesy v lesoch. Tento trend môže viesť k poklesu lesných drevín, ktoré sú hlavnou biotickou zložkou lesných ekosystémov. Okrem toho môže dôjsť k zmenám v distribúcii a výskyte druhov, čo ovplyvní celkovú biodiverzitu a zdravie lesných ekosystémov. V závere možno povedať, že klimatické zmeny predstavujú vážnu hrozbu pre ekológiu krajiny. Je nevyhnutné, aby sme ako spoločnosť pochopili vážnosť tejto situácie a prijali opatrenia na obmedzenie našich emisií skleníkových plynov a chránili naše prirodzené ekosystémy. Len tak môžeme zabezpečiť, že naša planéta zostane životaschopná a zdravá pre budúce generácie.
RCP Scenáre vývoja klímy
RCP scenáre (Representative Concentration Pathways), alebo reprezentatívne trajektórie koncentrácií, sú modelové cesty používané vo vedeckom výskume klimatických zmien na predpovedanie a pochopenie možných budúcich vývojov klímy. Tieto scenáre boli rozvinuté na poskytnutie rôznych možných budúcich vývojových dráh pre emisie skleníkových plynov a koncentrácií v atmosfére. Každý RCP scenár predstavuje rozličný prístup k emisiám a ich vplyvu na klímu. Sú to v podstate štyri rôzne cesty, ktoré zahŕňajú širokú škálu možných zmien v emisiách skleníkových plynov v dôsledku rôznych sociálno-ekonomických, technologických a politických rozhodnutí. Hlavným cieľom týchto scenárov je poskytnúť vedcom, politikom a verejnosti jasný obraz o tom, ako rôzne rozhodnutia a cesty môžu ovplyvniť budúci stav klímy. Scenáre RCP sú označované číslami, ktoré reprezentujú možné zmeny teploty v radiative forcing (radiačné pôsobenie) do konca 21. storočia. Tieto čísla sú: RCP2.6: Predpokladá veľmi nízke emisie a radiačné pôsobenie 2.6 W/m². Je to optimistický scenár, ktorý predpokladá, že globálne otepľovanie zostane pod 2°C. RCP4.5 a RCP6.0: Tieto stredné scenáre predpokladajú vyššie emisie ako RCP2.6, ale stále zahŕňajú určité úsilie o zníženie emisií. RCP8.5: Tento scenár predpokladá najvyššie emisie, s radiačným pôsobením 8.5 W/m², a je považovaný za "pesimistický" alebo "business-as-usual" scenár, kde nebudú podniknuté žiadne významné kroky na obmedzenie emisií. Využitím týchto scenárov môžeme lepšie pochopiť možné dôsledky našich súčasných a budúcich rozhodnutí týkajúcich sa životného prostredia a energetiky, čo nám umožňuje plánovať a prispôsobovať sa zmene klímy efektívnejšie.
Predpokladaná odchýlka primernej ročnej teploty vzduchu pre oblasť Zvolena
Obr. 1 Predpokladaná odchýlka priemernej ročnej teploty vzduchu pre okolie Zvolena (grid 20km) pre jednotlivé RCP scenáre do roku 2010 oproti obdobiu 1986-2005. Použitý model: CCSM4. Zdroj údajov: https://gis.ucar.edu/inspector
Predpokladaná odchýlka úhrnu zrážok pre oblasť Zvolena
Obr. 2 Predpokladaná odchýlka úhrnu zrážok pre okolie Zvolena (grid 20km) pre jednotlivé RCP scenáre do roku 2010 oproti obdobiu 1986-2005. Použitý model: CCSM4. Zdroj údajov: https://gis.ucar.edu/inspector